Ako chrániť dieťa pred agresiou

Ak si niekto nezaslúži bezprávie, sú to celkom určite deti. Z mnohých dôvodov. Vrátane toho, že si nedokážu pomôcť samé, a sú preto viac či menej odkázané na pomoc dospelých. Často sa však stáva, že aj samotní dospelí bývajú zaskočení a bezradní pri prvom stretnutí s nejakou formou ubližovania dieťaťu. Aj preto prichádzame na pomoc so stručnými radami základnej orientácie v tejto problematike.

V tomto kontexte treba zdôrazniť, že akýkoľvek, najmä však opakovaný dlhotrvajúci a neprimeraný trest, zákaz, bitka, facka, ignorovanie či ľahostajnosť voči dieťaťu môžu mať pre jeho zdravý vývin ďalekosiahle následky.

Niektoré situácie, udalosti aj vývin dieťaťa sú v našich rukách, a preto môžeme začať vo vlastnej rodine. Investovať do dieťaťa, prejaviť mu porozumenie, toleranciu, city a láskavosť nie je nikdy stratou času ani energie. Preto nezabúdajme na

• láskavé pohladenie,
• dôverný rozhovor,
• vypočutie jeho detských starostí,
• povzbudenie pri školských problémoch,
• vlastný príklad pokojného riešenia nedorozumení,
• spoznanie jeho sveta fantázie, kamarátov aj predstáv o budúcnosti,
• odmalička byť jeho sprievodcom,
• vysvetľovanie neznámeho,
• poskytovanie bezpečia, opory, spoľahlivosti, to znamená nezradiť a nesklamať dieťa.

Sklamanie a nedôvera sa v dieťati hlboko zapíšu a je ťažké ich neskôr prelomiť, vrátiť späť. Dieťa potrebuje ako v útlom veku tak aj v období dospievania pocit, že niekam patrí, že nám na ňom záleží, že ho berieme vážne a nebagatelizujeme jeho problémy.

Ak si nevieme s konkrétnou situáciou poradiť sami, skúsme sa obrátiť na odborníkov (psychológov, lekárov, špeciálnych pedagógov), a to aj v prípadoch, keď sme svedkami násilia nielen v našej rodine, ale aj v susedstve, škole alebo na inom mieste. V tomto prípade máme nielen právo, ale aj povinnosť obrátiť sa na pomoc k iným ľuďom alebo inštitúciám:

• na sociálnych pracovníkov okresných úradov v mieste svojho bydliska alebo v mieste bydliska dieťaťa,
• na linky dôvery pre dospelých,
• na linky dôvery pre deti,
• na policajné linky dôvery,
• na pedagogicko-psychologické poradne,
• na detské oddelenia nemocníc,
• na lekárov prvého kontaktu.