Šikanovanie a tyranizovanie

09.06.2011 / 22:54

Základné znaky šikanovania

jasný úmysel ublížiť druhému, fyzicky alebo psychicky,
útočníkom môže byť jedno dieťa, alebo aj skupina detí,
prípady sa viac či menej frekventovane opakujú,
nepomer síl medzi útočníkom a obeťou

Pri tomto type násilia sa stretávame s fyzickou aj slovnou agresiou voči osobe, ktorá je v závislom postavení alebo telesne slabšia. V každodennom živote, najmä na školách, ide o prípady, kedy jedno dieťa alebo celá skupina hovorí inému dieťaťu nepríjemné veci, ponižuje ho a zosmiešňuje, vynucuje si poslušnosť, núti ho vykonávať prácu za „silnejšieho,“ terorizuje, vydiera a vyžaduje od obete finančné či materiálne služby, prípadne praktizuje aj telesné útoky vrátane faciek a bitiek, zamykania v miestnosti a podobne. Šikanovaním sú napríklad opakované posmešky a neslušné, nevhodné poznámky o rodine. Ako šikanovanie však zvyčajne neoznačujeme sporadickú bitku alebo hádku podobne fyzicky aj mentálne vybavených súperov.

Spôsoby šikanovania

fyzické násilie zahŕňa bitky, facky, kopanie, podkýnanie, strkanie, sácanie, ťahanie za vlasy, ťahanie za uši, pichanie a strkanie rôznymi predmetmi, napr. v škole kružidlom, perom, pravítkom,
slovné násilie obsahuje negatívne prejavy urážania, posmievania, zosmiešňovania, nadávania, vyhrážania a podobne,
psychické násilie zahŕňa plnenie prianí agresora, vydieranie a terorizovanie agresorom, nosenie vecí, peňazí, desiat, písanie domácich úloh,
hmotné násilie sa chápe predovšetkým ako poškodzovanie a kradnutie vecí obete (ničenie školských pomôcok a osobných vecí, čarbanie zošitov, trhanie knižiek, lámanie pravítok, špinenie a ničenie oblečenia, vymáhanie peňazí atď.)

Šikanovanie (z francúzskeho slova chicane = zlomyseľné obťažovanie, týranie, sužovanie a prenasledovanie) je špecifickou formou násilia voči deťom. Príznačným problémom je v tom, že sa väčšinou odohráva v kolektíve rovesníkov (škola, záujmové a športové oddiely, tábory), v menšine existujú aj prípady dospelých šikanujúcich osôb. Tieto incidenty sa môžu často opakovať a pre šikanovanú osoba je zložité, aby sa sama ubránila. V tomto kontexte je nevyhnutné zaoberať sa osobou šikanujúceho aj šikanovaného. Pre násilníka je typická snaha dominovať okoliu. Je spôsobená spravidla dominujúcou postavou rodiča alebo k násiliu benevolentnou výchovou, v snahe urobiť zo syna „chlapa.“ Charakteristikami obetí sú zväčša submisivita, telesná slabosť alebo akýkoľvek handicap. V istých prípadoch to tak nemusí byť. Násilník si môže vybrať obeť aj náhodou, najmä ak je krytý skupinou lojálnych prívržencov. Obeť šikanovania

Treba zdôrazniť, že obeťou šikanovania sa môže stať každý. Najčastejšie sa však jeho terčom stáva dieťa, ktoré je v škole nové, tiché, neisté a vystrašené. Deti sa stávajú predmetom negatívnych postojov voči sebe a následného šikanovania aj vtedy,

ak sú vo všeobecnosti iné ako ostatné deti, ak sa od skupiny odlišujú preto, že sú menšie, slabšie, majú telesný postih, poruchu reči, odlišné správanie, inú farbu pleti,
ak sa odlišujú aj pozitívne, teda svojimi prednosťami, ak sú šikovné, usilovné, tvorivé, ak vynikajú v určitej činnosti alebo predmete,
ak majú v škole málo kamarátov, stoja na okraji záujmu,
ťažšie nadväzujú kontakty,
ak pochádzajú zo sociálne slabšej vrstvy (hygienická zanedbanosť, menej pekné šaty),
ak provokujú agresiu vlastným správaním.

Sebaúcta je jedným z kľúčových faktorov zdravej osobnosti. Dieťa, ktoré nie je šikanované, ani sa nezúčastňuje na šikanovaní, má vyššie sebavedomie, ako dieťa, ktoré je obeťou týchto aktivít alebo sa na nich podieľa. Dieťa s vyššiou dávkou sebaúcty si vie vážiť seba aj iných, má svoje hodnoty a priority a je tolerantné voči ostatným. Pokiaľ má dieťa nízku sebaúctu, má aj väčšiu tendenciu stať sa buď obeťou šikany alebo agresorom, ktorý šikanuje druhých. Aktér šikanovania

Agresorom býva zvyčajne dieťa, ktoré

má potrebu dominovať, presadzovať,
má tendenciu ovládať iných,
je telesne zdatné a silné,
má vysokú inteligenciu, tá mu pomáha vymýšľať rafinované formy násilia a agresie,
je neadekvátne vzťahovačné, urážlivé, ľahko vznetlivé a impulzívne, no sebavedomé a ubližovanie druhým mu spôsobuje radosť,
pochádza z rodiny, kde je oň buď nedostatočný záujem alebo je citovo a fyzicky ponižované a rovnako týrané.

Chlapci si zvyknú vyberať obete medzi oboma pohlaviami, dievčatá si však ubližujú len medzi sebou navzájom. Šikanovanie medzi dievčatami prebieha vo väčšine prípadov skrytou formou. Spočíva prevažne v psychickom týraní, vylučovaní zo skupinových činností, vo všeobecnom ignorovaní a šírení klebiet než v zjavnom fyzickom násilí. To preferujú chlapci.

Dôvody, prečo sa deti stávajú agresormi

rodinné problémy (rozvod, prírastok resp. úmrtie v rodine),
snaha o odplatu (dieťa, ktoré je alebo bolo samo týrané),
príliš dominantný rodič,
túžba po moci, túžba získať status, dominanciu alebo členstvo v skupine,
nadmerné vyžadovanie a pútanie pozornosti,
potešenie z manipulovania s ľudmi,
agresivita, krutosť, potešenie z utrpenia druhých,
pocit menejcennosti, frustrácia,
zvedavosť, nuda,
negatívny vplyv rovesníkov.

Šikana sa vyvíja postupne, neobjaví sa zo dňa na deň. Má svoje zákonitosti, ktoré sa prejavujú postupne, zosilňujú sa a v najhorších prípadoch môžu viesť k páchaniu trestných činov agresora alebo k samovražde obeti. Šikanovanie sa začína posmievaním, kradnutím desiaty, neskôr nadávkami a vylúčením z kolektívu. Deti sa odmietajú s obeťou šikany hrať a zapájať ho do svojich aktivít. Ak tieto prejavy dieťa neprekoná, nik sa ho nezastane a samo sa ubrániť nedokáže, šikanovanie môže prerásť do vážnej formy, pričom sa môže objaviť už aj fyzické násilie ako strkanie, ťahanie za vlasy, bitky, bratie osobných vecí dieťaťa a pod. Neskôr sa v triede vyčlení skupinka okolo agresora, ktorá sa k nemu pridá a už systematicky si upevňuje svoju moc a postavenie vo svojom okolí. Postupne sa do šikanovania pridáva stále viac detí a šikanovaný školák je už absolútne vylúčený z kolektívu, ignorovaný a šikanovaný i deťmi, ktoré sa predtým s ním hrávali. Po tejto fáze sa šikanovanie stáva normálnym už pre všetky deti, ktoré sú v blízkosti obete.

Miesta, kde často dochádza k šikanovaniu v rámci školy

v ústraní, teda v šatni, na toaletách, v telocvični, všade tam, kde je sporadický výskyt pedagógov, kde je prítomná len obeť a agresor, príp. skupinka viacerých násilníkov,

včasto sa odohráva aj v triede, za prítomnosti väčšiny spolužiakov, ktorí sa ale nepostavia na ochranu obete z ľahostajnosti, zo strachu alebo preto, že obeť je outsiderom. Pri dverách zvyčajne stráži hliadka, ktorá upozorní v prípade, že sa blíži učiteľ

Kritickým problémom šikany je postoj okolia. Deti sa totiž len tak hrajú, trošku sa pobijú, veď aj v živote musia čo-to zniesť. Takýmto ponímaním sa ľahko prehliadne hranica, kedy sa z občasných potýčiek stane šikanovanie. Ďalším problémom je skutočnosť, že agresívna skupina (najmä na stredných školách a internátoch) začne byť postrachom a neriešiteľným problémom aj pre pedagógov. Ako sa im potom môže postaviť obyčajný študent?

Najdôležitejšie pri šikane je jej rozhodné odsúdenie, ešte pred možnosťou vzniku. Ak sa už nejaké dieťa jej obeťou stalo, je nutné príkladné, efektívne a adresné potrestanie, ak si to situácia vyžaduje aj trestnoprávne. Podobne treba u obeti v prípade nutnosti zvažovať úplnú zmenu prostredia, aj za cenu zmeny školy či sťahovania.

Ako sa dieťa môže vyhnúť násiliu, a čo robiť v prípade, že je šikanované

Dieťa by sa malo vyhýbať nebezpečným miestam v škole, ale aj vonku (chodby, šatne, toalety), nechodievať osamote, radšej by sa malo pridať aj ku neznámej skupinke, len aby neostalo samé,
Dieťa by sa malo vyhýbať konfliktom (bitkám), malo by riešiť veci slovne, nedať sa vyprovokovať,
Dieťa by sa nemalo nechať zastrašovať, aj keď je provokatérov viacero,
Pri vzniku nejakého konfliktu, by malo dieťa vyjadriť jasne a stručne svoj názor, hneď potom odísť a nezapájať sa do dlhšej a hlbšej rozpravy,
Dieťa by si malo dôkladne vyberať kamarátov, dávať pozor na to, s kým sa stýka,
Dieťa by si malo nájsť priateľov s podobným zázemím a problémami ako má samo,
Dieťa by malo o svojom probléme hovoriť s rodičmi, učiteľom alebo iným dospelým, ktorému dôveruje,
Dieťa by si nemalo nechať ubližovať, malo by požiadať o pomoc (rodičov, učiteľov, psychológa, rovesníkov a pod.),
Dieťa by si malo uvedomiť, že podobné problémy má mnoho detí, že nie je s týmto problémom samé,
Dieťa by si malo uvedomiť, že chyba nie je v ňom, ale v zlých vzťahoch v kolektíve, a že nie je zlé a podobné zaobchádzanie si nezaslúži,
Dieťa by sa nemalo hanbiť za to, že je šikanované,
Dieťa by si malo zaznamenať všetko, čo sa mu stalo, kedy sa mu to stalo, kde, kto mu ublížil a ako mu bolo ublížené,
Ak k šikanovaniu dochádza v škole, dieťa by si malo nájsť dôveryhodnú osobu tam – napríklad učiteľku, výchovnú poradkyňu, ale aj spolužiaka alebo spolužiačku,
Pokiaľ má dieťa pocit, že nemá pri sebe žiadnu dôveryhodnú osobu, malo by zavolať do pedagogicko-psychologickej poradne alebo na niektorú z detských liniek .

Ako rodičia rozpoznajú, že ich dieťa je obeťou šikanovania

Bojí sa ísť do školy alebo zo školy,
Neochotne ide do školy,
Prosí vás, aby ste ho odviezli autom do školy,
Mení cestu do školy,
Zhorší sa jeho prospech v škole,
Prichádza domov so zašpinenými (poškodenými) šatami, vecami,
Prichádza domov hladné (lebo mu niekto berie desiatu alebo peniaze na desiatu),
Stáva sa uzavretým, začína koktať,
Je utrápené, prestáva riadne jesť,
Má prejavy nezúčastnenosti a apatie,
Má sebadeštrukčné sklony, pokúsi sa o samovraždu,
V noci v posteli plače, má nočný des, vykrikuje zo sna,
Má poranenia na tele, modriny, škrabance, rezné rany, ktoré nechce vysvetliť,
Nápadne často zrazu „stráca“ veci a peniaze,
Častejšie si pýta peniaze, lebo mu peniaze niekto ukradol,
Odmieta povedať, či nemá nejaké problémy,
Dáva nepravdepodobné vysvetlenia na vyššie uvedené problémy.

Ako môžu rodičia pomôcť šikanovanému a tyranizovanému dieťaťu

Venujte zvýšenú pozornosť možným prejavom toho, že vaše dieťa sa stalo predmetom šikanovania,
Ak máte pocit, že je vaše dieťa šikanované, opýtajte sa ho priamo, či nemá problémy,
Dajte dieťaťu príležitosť, aby vyjadrilo svoje pocity o probléme, aby sa vyrozprávalo,
Nechajte ho hovoriť, neskáčte mu do reči, povzbuďte ho, aby hovorilo a počúvajte,
Neobviňujte ho z toho, že mu niekto iný ubližuje, nekritizujte, nezosmiešňujte ho,
Nesúhlaste s tým, aby sa šikanovanie utajovalo,
Robte si písomné záznamy o incidentoch,
Keď sa šikanovanie vyskytuje v škole, alebo sa inak viaže na školu, hovorte o tom s učiteľom/učiteľkou alebo riaditeľom/riaditeľkou,
Žiadajte, aby škola postupovala podľa odborných pokynov pre riešenie prípadov šikanovania,
Keď sa šikanovanie stáva na ceste do školy, zariaďte si, aby ste ho tam mohli stretnúť,
Pomôžte dieťaťu zvládnuť situáciu,
Pomôžte mu naučiť sa, čo robiť proti šikanovaniu (dôrazne sa ohradiť, kričať, sebavedome kráčať, ujsť),
Pomôžte mu skamarátiť sa s inými deťmi, pozvite ich k vám,
Overte si, či vaše dieťa nevyvoláva šikanovanie nejakým zlozvykom (odpľúvanie, šprtanie sa v nose, provokovanie silnejších).