Ahoj. Je super že si sa rozhodla prísť a zdôveriť sa. Povedať prepáč a ospravedlniť sa môže byť v skutku niekedy nepríjemné keď si svoju chybu uvedomíme. Skús to rodine vysvetliť že ti je to nepríjemné. Možno zistíš že v tom nie si sama a ostatní ti budú môcť poradiť. Povedz alebo im to nejako ukáž že ti to je ľúto. Ak na tom chceš zapracovať môžeš si slovíčko “prepáč” postupne pridávať do života. Nabudúce keď sa stane nejaká malinká nevinná chybička skús povedať “sorry” a podobne. Pokús sa si na to nejako zvyknúť aby ti to potom prišlo normálne. Môžeš začať pri malých chybičkách až kým sa nedopracuješ k trochu väčším chybám. Všetci robíme chyby a je to tak dobré. Je dôležité aby sme si svoje chyby uvedomili a boli za ne zodpovední. Chyby sú ale aj našim veľkým učiteľom a chyby sú dobré. Keď už si odhodlaná na sebe pracovať tak viem že to určite zvládneš.

Ahoj, ďakujem, že si napísala práve do rovesníckej poradne. Tvoja otázka vôbec nie je nevhodná, naopak, je super, že na sebe chceš pracovať a uvedomuješ si aj svoje nedostatky. Ospravedlnenie nemusí byť vždy ľahké. Niekedy nám po ňom síce veľmi odľahne, ale proces, kým sa k nemu odhodláme, môže byť veľmi náročný. Je prirodzené, že je pre človeka náročné priznať chybu – či už keď sa zle zachováme, rozhodneme alebo povieme niečo, čo neskôr ľutujeme. Ospravedlnenie však nie je znakom slabosti, ale práve naopak znakom vyrovnanosti, schopnosti sebareflexie a úcty k druhému. Tvoji rodičia a priatelia si o Tebe určite nebudú myslieť nič zlé, ak sa im ospravedlníš – nemajú dôvod, je to predsa prejav toho, že Ti na nich záleží. Veľmi Ti držím palce, určite zvládneš prekonať svoj strach!