Ahoj mne sa zdá že by si sa s ňou mohol porozprávať, aj keď ťa nepochopí tak to aspoň skús. Ja mám také isté problémy ale aj s mamou aj otcom. Vždy mi hovoria že nič iné nerobím len mobilujem, a úplne ma to štve. Proste ja umyjem riad a tak, a oni hneď na mňa… Ale ok nejde o mňa. Fakt skús jej to povedať, možno pomôže. A mám jednu otázku ohľadom toho. Koľko už trvá ten konflikt medzi vami?

Ahoj LostC, myslím, že máš narcistickú mamu, link Kati Morton https://www.youtube.com/watch?…

Ahoj LostC, rozumiem že situácia , v ktorej sa nachádzaš ťa musí trápiť. Sme radi , že si nám napísal a zdôveril si sa nám so svojím problém. Z vlastnej skúsenosti viem, aké je to náročné a vyčerpávajúce robiť niečo zo všetkých síl, no napriek tomu to občas nestačí. Ja si myslím , že v očiach našich rodičov navždy ostaneme ako ich malé ratolesti. No každý z nich sa s tým bude musieť skôr či neskôr zmieriť. To jednoducho nik neovplyvní. A ani tvoja mamka.
Podľa toho , čo si nám napísal robíš naozaj všetko preto aby si situáciu vyriešil. Ja si myslím , že všetko je hlavne o dôvere a ako spomínala Nika dôležitú úlohu tu zohráva aj otvorená komunikácia. Každému z nás raz pretečie pomyselný pohár trpezlivosti. Nikto z nás nie je dokonalí a už von koncom neexistuje dokonalé dieťa. Je obdivuhodné ako sa snažíš. No občas je fajn sa postaviť za svoj názor možno si v rámci normy „dupnuť nohou“. Aj tvoja mamka si musí uvedomiť, že možno svojím konaním ubližuje tebe. Každý z nás potrebuje vedieť , že jeho rodič je naňho hrdí. Pochvala je pre nás v živote dôležitá, pretože aj to je forma našej motivácie a snaženia sa. Možno by som sa skúsila o tvojej situácii porozprávať aj so starými rodičmi, tetou ,ujom .. Jednoducho s niekým s kým máš možno blízky vzťah. Možno spolu prídete na spoločné riešenie, poprípade sa s mamkou skúsia porozprávať

Ďakujem ❤️

Ahoj LostC. Je mi ľúto, že sa takto cítiš a že to takto doma máš. Určite nie si jediný, kto má takýto problém, veľa rodičov si jednoducho zatvára oči predtým, že ich dieťa už nie je ten ich malý synček alebo dcérka, ale dospievajúci človek s vlastnými názormi. Chápem, že ťa to hnevá a možno si kvôli tomu niekedy aj smutný. Myslím si, že tu pomôže len čas a otvorená komunikácia. Tvoja mama musí mať čas spracovať, že už nie si malé dieťa, je to určite ťažké aj pre ňu. A čo a týka tej otvorenej komunikácie – určite je dobré rozprávať o tom, keď ťa niečo trápi, keď ti niečo vadí. Ideálne nie v hneve, ale najskôr sa trochu upokojiť a potom to riešiť, pretože aj schopnosť komunikovať o svojich problémoch a pocitoch a riešiť ich je dôkazom vyspelosti a dospelosti. Držím ti palce.