Ďakujem vám všetkým.? Už chodím k psychológovy a cítim sa lepšie . Jediná zlá vec je to že som musela kôli tomuto problému zmeniť školu. Všetci moji kamaráti sú fuč, ale možno že rovje aj lepšie aby som mohla začať nový život. Jediná vec ktorá ma trápi do teraz ke tá že od kedy som zmenila školu môj spolužiak sa mi neozval a neodpobedá na správy . Rada: keď sa vám niekedy stane to čo mne nevzdávajte sa a nezabúdajte že nikdy na to nejste sami❤️ Ps: Ďakujem veľmi moc aj tebe Alex

Ahoj Dominika, som veľmi rada, že si sa nám zdôverila. Šikanovanie a to, čím si práve prechádzaš v žiadnom prípade nie je tvoja vina. Vždy sa nájde niekto, kto ťa má rád, komu na tebe záleží. Možno je to člen tvojej rodiny alebo učiteľ, s kým by si o tvojej situácii mohla komunikovať. Nie je to žiadna hanba, všetci majú právo na pokojné a bezpečné prežívanie času v školskom prostredí. Čo sa týka tvojho spolužiaka a správy, ktorú ti poslal, verím, že to v tebe vyvolalo rôzne nepríjemné pocity. Je fajn, že v tebe cíti oporu, no nie je v poriadku spôsob a intenzita akou to prejavuje, aj keď si to on sám možno neuvedomuje. V tomto prípade je dôležité, aby si si uvedomila, že nie si zodpovedná za rozhodnutia iných, a že to čo sa deje nie je tvoja vina. Skús sa s ním porozprávať a dať mu najavo to, že sa v tejto situácii cítiš nepríjemne. Taktiež informovaním vašej učiteľky alebo niekoho dospelého o myšlienkach tvojho spolužiaka urobíš len dobre. Ak sa necítiš na zdôverenie sa s tvojím problémom niekomu z tvojho okolia vyhľadať môžeš psychológa (niektoré poisťovne tieto služby preplácajú), alebo kontaktovať Linku Detskej Dôvery – napríklad prostredníctvom telefónu – 0907 401 749, emailu – odkazy@linkadeti.sk, skypu – Skype name: linkadeti, alebo online chatu na stránke. Verím, že pomoc sa vždy nájde, a už len to, že si napísala nám je veľký krok. Držíme palce!

Ahoj, Dominika, ja nie som „profesionálny“ poradca, ale čítam tvoju správu a je mi velmi velmi ľúto, že si týmto prechádzaš. V prvom rade som na teba hrdá za to, že si sa ozvala. Mala som to podobne ako ty. Šikana na základke, depresia. Teraz som na strednej a úprimne, niekedy sa zamýšľam nad tým, ako to, že som to nevzdala…ale nevzdala. Viem, že reči typu „nájdeš svetlo na konci tunela“ sú otrepané… Ale fakt, vydrž, prosím :( Ono sa to zlepší, aj keď možno nie o týždeň ani o mesiac. Sama som to zažila. Hlavne čo by som ti poradila je, vyhľadať pomoc „skutočného“ (dospelého) psychológa. Na Rovesnickej poradni nedostaneš až tak dobrú odpoveď… Skús napr. iPčko, alebo profesionálov na Linke detskej dôvery (mne tam pomohli). Školský psychológ. Hocikto. Nehanbí sa im zveriť s tým, čo cítiš… Pamätaj, si silnejšia ako depresia a hlúpi šikanátori!! Moc moc na teba budem myslieť. Posielam silné objatie.