Čaute, toto bude trochu dlhší príspevok ale chcela by som počuť váš pohľad na vec. Skratka na skole mame skolsku psychologicku a ja som k nej zvykla chodiť. Nebudem písať konkrétne o co ide, Skratka, zdôverila som sa jej s jednym problémom a ona mi ešte predtym povedala ked som sa jej na to pytala ze to nebude nikomu hovoriť. Každopádne, par mesiacov dozadu mi povedala, že by sa chcela stretnúť s mojimi rodičmi a porozprávať sa s nimi, čo sa tohto problému týka. Nepáčilo sa mi, že mi raz sľúbila jedno a potom mi hovorila druhe. (Neskor mi vysvetlila viac menej prečo, stále sa mi to nepacilo, ale budiz.) Na ďalšom stretnuti som jej povedala ze ešte nie som na to pripravená a ona povedala ze to bude rešpektovať a nebude nič podnikat bez mojho suhlasu. Len o pár dní na to si ma však uprostred vyucovania zobrala z hodiny a povedala mi, že sa hneď teraz chce porozprávať s mojimi rodičmi, kt. v tej dobe boli v škole z iného dôvodu. Nakoniec sa mi podarilo ju presvedčiť, aby to nerobila, ale povedala mi ze nabudúce by sa so mnou chcela dohodnúť na stretnutí s mojimi rodičmi. Bola som fakt naštvaná, raz mi hovorí jedno a potom druhe. Nakoniec sme sa teda dohodli a stretnúť s mojimi rodičmi sa mala vo štvrtok. Tak to bolo s nimi aj dohodnuté. Ja som na to bola tak pripravena. Ešte v deň predtým, v stredu, sme mali dohodnuté stretnutie, aby sme sa v prípade potreby dohodli na posledných záležitostiach. Ja som prišla v stredu za nou a hádajte co? Povedala mi ze sa už s mojimi rodičmi rozprávala. Ja som na ňu len hladela v nemom úžase. Ani mi o nicom nepovedala ani nič. Ze vraj moji rodicia za nou boli (lebo vtedy boli v škole opäť z iného dovodu) a tým ze sa mali stretnúť tak za nou boli a rozprávali sa s nou. Ako, chvalabohu ze na väčšine veci sme sa dohodli ešte pred tým stredajsim stretnutim, ale ja som bola pripravena na to, že v stredu sa stretneme a ešte to prediskutujeme. Okrem toho, ako mohla vedieť ze s nou nechcem ešte niečo diskutovat? Aspoň keby si ma ešte predtým aspoň na pár minút zavolala na chodbu niekde ze moji rodicia sa s nou teraz chcú rozprávať a ci je niečo, čo jej chcem povedať, ale toto ma úplne zaskocilo. Odvtedy mam na ňu hrozne nervy a nechcem ju už ani vidieť. Veľmi sa premaham aby som ju vobec ráno pozdravila. Co si o tom myslite a co mam podľa vás robiť? Mam jej povedať, že som nahnevaná a ze sa mi nepáči jej prístup? Co by ste robili vy?