Syndróm CAN v kocke

13.11.2017 / 10:15

Syndróm CAN (Child Abuse & Neglect) predstavuje zložitý sociálny fenomén. Ide o súbor konkrétnych foriem neadekvátneho zaobchádzania s dieťaťom, ktoré vedú k nedostatočnému napĺňaniu jeho základných potrieb – potrieb biologických, emočných, pocitu bezpečia, istoty, a tým k závažnému narušeniu až trvalému poškodeniu vývoja, osobnosti, sebavedomia a medziľudských vzťahov dieťaťa. Dieťa môže byť vystavené len jednej z foriem syndrómu CAN. Častejšie sa však stretávame s kombináciou viacerých z nich, čím sa závažnosť aj hĺbka traumy prehlbuje.

Intenzita dopadu je o to vážnejšia, že väčšina foriem syndrómu CAN sa viaže na rodinné prostredie. Tým sa neguje základná bezpečnosť dieťaťa a úloha tých najbližších, ktorí majú chrániť jeho záujmy a napĺňať jeho základné potreby. Dieťa je ešte takmer úplne odkázané na starostlivosť rodičov a je na nich citovo závislé. V dôsledku toho je pocit istoty u týchto detí natoľko oslabený, že sa boja stratiť aj svoju nefunkčnú rodinu, napriek tomu, že je zdrojom ich utrpenia.

Často až potom, keď dieťa dorastie do veku, kedy sa prehlbuje vplyv rovesníkov a v jeho dôsledku sa prirodzene oslabuje vplyv rodiny, majú týrané deti možnosť porovnať svoju situáciu so situáciou iných. Toto poznanie vedie v niektorých prípadoch k tomu, že dieťa začne iniciatívne vyhľadávať pomoc a zmenu neprijateľných pomerov. Iným spúšťacím momentom pre vyhľadanie pomoci môže byť vnímanie narastajúceho ohrozenia mladšieho súrodenca. A teda nie obava o seba, ale až strach o druhého môže viesť dieťa k verbalizovaniu svojich pocitov a problémov.

Treba zdôrazniť, že prevencia je tým účinnejšia, čím skôr sa realizuje. Máme na mysli prevenciu, ktorá je súčasťou ochranných opatrení a zahŕňa predovšetkým predchádzanie násilia, ale aj zabraňovanie už prebiehajúceho násilia a predchádzanie dlhodobých následkov na zdraví dieťaťa.

Rizikové faktory, v ktorých rodina zažíva krízové situácie:

• nízka sociálna a ekonomická úroveň rodiny,
• nezamestnanosť,
• stiesnený životný priestor,
• spoločenská izolácia,
• sklamanie z vlastnej neúspešnosti,
• fyzické a psychické vyčerpanie spôsobené chronicitou ochorenia a ďalšie.

V rámci syndrómu CAN rozlišujeme:

• fyzické zneužívanie
• telesné týranie
• psychické a emocionálne týranie
• sexuálne zneužívanie
• zanedbávanie.

FYZICKÉ ZNEUŽÍVANIE

• predovšetkým využívanie detí na prácu,
• nás najmä v rodinách s katastrofálne nízkym sociálnym a ekononomickým statusom, prípadne u migrantov z chudobných východných krajín, ktorí využívajú svojich potomkov na žobranie, drobné krádeže a pod.

TELESNÉ TÝRANIE

Z definície Zdravotnej komisie Rady Európy vyplýva, že pri tomto druhu týrania ide o telesné ublíženie dieťaťu alebo o jeho nezabránenie, prípadne nezabránenie utrpeniu dieťaťa, vrátane úmyselného otrávenia alebo udusenia dieťaťa, a to tam, kde je určitá znalosť či dôvodné podozrenie, že zranenie bolo spôsobené, alebo že mu vedome nebolo zabránené.

Telesné týranie sa teda chápe ako akékoľvek vedomé fyzické ubližovanie dieťaťu a predstavuje vlastne všetky neprimerané praktiky násilia na dieťati. Často ho spôsobuje konanie dospelého, ktorý sa má o dieťa postarať, alebo naopak, nedostatkom jeho konania. Telesné týranie sa môže vyskytovať ako ojedinelý incident, ako sporadický hrubý útok na dieťa alebo pretrváva dlhší čas. V tomto prípade zahŕňa aj pravidelné telesné tresty ako dominantný výchovný prostriedok.

Fyzické symptómy dieťaťa, ktoré je telesne týrané:

• modriny na „mäkkých“ častiach tela – ramená, stehná, vnútorné strany paží,
• rôzne popáleniny (od cigariet, žehličky, obarenie horúcou vodou),
• rezné rany (často nožničkami),
• stopy po zviazaní na rukách, nohách, po škrtení, hryzení, kopaní, odhodení dieťaťa,
• modriny na tvári a po tele od varešiek, gumových hadíc, opaskov,
• lysiny po vytrhnutí vlasov,
• trhliny na ušných lalôčikoch z dôvodu neprimeraného ťahania,
• tržné rany na hlave; Shaken Infant Syndrom (t.j. vnútorné poranenia bez vonkajších príznakov). Poranenia hlavy sú najčastejšou príčinou úmrtia u týraných detí. Existuje tzv. „čiara klobúka,“ nad ktorou je náhodné poranenie hlavy pádom alebo iným úrazom veľmi málo pravdepodobné – je nutné zvážiť možné týranie.

Duševné symptómy dieťaťa, ktoré je telesne týrané:

• vyplašené reakcie, neistota, úzkosť v istých situáciách,
• dieťa je obozretné voči dospelým, pri nečakaných dotykoch sa krčí alebo myká, malé deti nenadväzujú očný kontakt,
• sklony k sebatrýzneniu,
• agresivita voči rovesníkom, šikanovanie,
• dieťa je nadmerne poddajné a veľmi sa usiluje zapáčiť sa,
• k nápadným zmenám v správaní patrí neochota vyzliekať sa pred spolužiakmi na telocviku, nápadne skoré príchody a neskoré odchody do a zo školy – teda strach ísť domov, strach z lekárskej prehliadky, úteky z domu.

Jedným z hlavných predpokladov vzniku telesného týrania sú telesné tresty – údery za drobné prehrešky, zlé známky, aj nezavinené nehody postupne prerastú v každodennú tyraniu, spojenú s nadávkami a ponižovaním. Dieťa sa cíti byť v bezvýchodiskovej situácii, kedy je krutý rodič zároveň jedinou alternatívou rodiča, ktorého strata by priniesla nepredstaviteľné dôsledky. Častou reakciou je potom sebaobviňovanie – depresie – možné suicidium. Dôležitú úlohu pri odhaľovaní týchto prípadov zohrávajú učitelia, blízki známi, susedia. Neohlásenie je odôvodňované strachom z rozpadu danej rodiny, o ďalší osud dieťaťa i o vlastnú bezpečnosť.

Okrem opísaného rodičovského správania má značný vplyv na vznik telesného týrania aj povaha samotných detí. V odborných štúdiách sa potvrdilo, že niektoré deti vyrastajúce v tej istej rodine sú odsudzované viac ako iné. Sú to najmä deti s nepokojným správaním, deti s nezvládnuteľným temperamentom a s oneskoreným vývinom. Ide teda o deti, ktoré spôsobujú rodičom nepríjemnosti alebo stresy. Z uvedeného vyplýva, že ohrozené sú predovšetkým deti príliš pasívne alebo naopak príliš živé, a tiež deti mentálne postihnuté. Vyžadujú si náročnejšiu, resp. mimoriadnu starostlivosť a bývajú častejším objektom neprimeraného zaobchádzania. V týchto rodinách žije zväčša viac súrodencov, z ktorých je týrané spravidla iba to dieťa, ktoré spôsobuje rodičom nepríjemnosti. Ťažkosti pri výchove detí vzbudzujú v rodičoch pocit narušenia autority a presvedčenie, že nestíhajú. V ich výchove prevládajú tresty, zákazy, okrikovanie, bitky.

Psychológovia pritom uvádzajú, že priama úmernosť medzi silou a frekvenciou útokov a ich následkov neexistuje. Medzi deťmi sú rozdiely v tom, ako znášajú útrapy trestu, aká je ich fyzická a psychická odolnosť. Závisí to nielen na individualite dieťaťa, ale tiež na jeho veku, vývojovej fáze a pohlaví. Vo väčšine prípadov však platí, že čím je dieťa menšie, tým je zraniteľnejšie.

Znepokojujúce je tiež, že telesné týranie vytvára alebo zvyšuje pravdepodobnosť odchýlky, vrátane delikvencie v adolescencii a násilnej kriminality vo vnútri rodiny i mimo nej v dospelom veku. U týraných detí pozorujeme častejší výskyt negatívneho sebahodnotenia a pocitov menejcennosti, charakterizujúce narušený vzťah k rodičom, pre ktorých je násilie výrazom moci a nadradenosti nad dieťaťom. Závažným následkom neprimeraného zaobchádzania s deťmi, prežívanie detstva v neustálom strachu z násilia a ohrozenia je utváranie budúceho vzťahu k výchove vlastných potomkov.

PSYCHICKÉ A EMOCIONÁLNE TÝRANIE

Psychické týranie väčšinou sprevádza ďalšie diagnostické kategórie syndrómu CAN – fyzické týranie, sexuálne zneužívanie, šikanovanie, môže sa však vyskytovať aj samo o sebe. Psychické týranie zahŕňa akékoľvek konanie, ktoré bráni vytvoreniu priaznivých životných podmienok pre dieťa. Ide o prípady, kedy je vzťah dospelého k dieťaťu taký negatívny, že sa vážne narúša osobnosť dieťaťa. V praxi sa prejavuje tak, že osoba, väčšinou rodič, dáva dieťaťu slovne aj správaním najavo, že je neposlušné a stále sú s ním iba problémy, prípadne poukazuje na jeho telesné či duševné, často aj neobjektívne, nedostatky.

Každodenné formy psychického týrania:

• frekventované nadávky a krik,
• ponižovanie,
• zosmiešňovanie a opovrhovanie,
• terorizovanie, vyhrážky a iné spôsoby zámerného vzbudzovania strachu u dieťaťa,
• citové vydieranie („keď nebudeš poslúchať, dostaneš ma do hrobu“),
• porovnávanie s úspešnejším súrodencom, („on by to rozhodne zvládol lepšie“),
• neprimerané zaťažovanie dieťaťa povinnosťami v domácnosti alebo starostlivosťou o mladších súrodencov,
• požiadavka nereálnych výkonov v škole, v športe alebo v iných koníčkoch,
• násilná izolácia a neadekvátne oddelenie dieťaťa od rovesníkov alebo iných osôb.

Alarmujúcou kapitolou psychického týrania sú čoraz častejšie rozvody rodičov a s tým spojená snaha o získanie si priazne a teda pridelenie dieťaťa. Dovtedy milovaní a milujúci rodičia sa teraz v prítomnosti svojho potomka navzájom očierňujú, snažia sa ukázať v lepšom svetle. Vôbec si tak neuvedomujú, aký vplyv to má na toho, o koho im, ako sami tvrdia, v prvom rade ide. V praxi tak často dochádza k psychickému týraniu, kedy býva dieťa vystavené dlhodobej a neprimeranej záťaži.

Rozvodová problematika zahŕňa najmä:

• zaťahovanie dieťaťa do konfliktov medzi rodičmi,
• zneužívanie dieťaťa ako „svedka,“
• negatívne ovplyvňovanie dieťaťa proti rodičovi, získavanie dieťaťa na svoju stranu,
• bránenie v kontakte dieťaťa s druhým rodičom a pod.

Emocionálne týranie, na rozdiel od psychického, ktoré obsahuje niečo, čo by nemalo byť, naopak neobsahuje niečo, čo súčasťou výchovy nevyhnutne byť musí. Absentujú akékoľvek prejavy lásky a náklonnosti, resp. je ich žalostne málo a sú podmienené nejakým správaním, výsledkami, a pod.

Dôsledky psychického a emocionálneho týrania:

• prejavy fyzického, mentálneho alebo emocionálneho oneskorenia vo vývoji,
• neúmerné reakcie na vlastné chyby,
• podceňovanie sa,
• neurotické správanie,
• depresie,
• extrémna utiahnutosť alebo agresivita,
• prílišná poddajnosť, poslušnosť, poriadnosť a čistotnosť,
• neprimerané reakcie na bolesť (prehnané i málo intenzívne),
• drogy,
• neistota vo vzťahoch, nedôvera voči iným ľuďom alebo naopak prílišná závislosť na nich a extrémne vyžadovanie si pozornosti okolia.

Fyzické symptómy dieťaťa, ktoré je psychicky týrané:

• nočné pomočovanie,
• časté psychosomatické ťažkosti,
• nevoľnosť,
• bolesti hlavy,
• bolesti žalúdka, nechutenstvo,
• neprospievanie dieťaťa bez organických príčin.

Jedným zo závažných problémov psychického týrania je fakt, že sa dá veľmi ťažko zistiť, identifikovať a ešte ťažšie dokázať. Jedinými príznakmi sú poruchy správania, ktorých príčinu je takmer nemožné jednoznačne určiť. Problémom dokazovania je tiež nedostatočná dôvera voči dieťaťu. Hodnota jeho výpovede je oproti výpovedi dospelého veľmi malá.

SEXUÁLNE ZNEUŽÍVANIE

Sexuálne zneužívanie je každé nevhodné vystavenie dieťaťa sexuálnemu kontaktu, ktorý vedie predovšetkým k uspokojovaniu sexuálnych potrieb staršej osoby. Dieťa je zákonom chránené pred sexuálnym správaním v akejkoľvek forme až do svojich 15 rokov. Veková hranica nie je stanovená tam, kde je zneužívaná závislosť jednej osoby od druhej.

Ide o jednu z najzložitejších foriem násilia, o ktorom sa otvorene začalo hovoriť len prednedávnom. Sexuálne zneužívanie zahŕňa všetky druhy aktivít so sexuálnym podtónom, vrátane tých, kedy dieťa na prvý pohľad netrpí alebo nie je ohrozované. Dieťa totiž môže niektoré formy sexuálneho zneužívania prežívať ako relatívne telesne príjemné, ale aj vtedy má sexuálne zneužívanie závažný negatívny dopad na jeho ďalší psychický vývoj. Z konkrétnych praktík sa často stretávame s tým, že zneužívateľ zasahuje do sexuality dieťaťa, vyzýva ho k dotykom, núti k určitým sexuálnym aktivitám, vystavuje vlastné genitálie v prítomnosti dieťaťa a pod.

Zneužívateľom môže byť v podstate ktokoľvek, často to však býva osoba, ktorú dieťa dobre pozná – osoba príbuzná, či rodine dobre známa, menej často potom osoba celkom neznáma a cudzia. Zneužívateľ môže pôsobiť na okolie dobrým dojmom, môže mať príjemné vystupovanie na verejnosti a môže zastávať v zamestnaní prestížne miesto.

Niektoré z ukazovateľov správania dieťaťa, ktoré je sexuálne zneužívané:

• veku neprimerané sexuálne hry s hračkami,
• prejavy jednoznačného sexuálneho správania neprimeraného veku, kresby alebo opisy, ktoré jasne vyjadrujú sexuálne správanie, veku neprimerané sexuálne vedomosti, alebo nezvyčajný záujem o ne,
• vyjadrovanie náklonnosti nezvyčajnými spôsobmi,
• strach z ľudí alebo výrazný odpor, ak majú s niekým zostať samy,
• zvádzanie, prostitúcia,
• kriminalita alebo úteky z domu.

Fyzické symptómy dieťaťa, ktoré je sexuálne zneužívané:

• nezvyčajné alebo nadmerné svrbenie v genitálnej alebo análnej oblasti,
• roztrhaná, fľakatá alebo zakrvavená bielizeň,
• tehotenstvo,
• zranenia vo vaginálnej alebo análnej oblasti, t.j. modriny, opuchy alebo infekcia, pohlavné choroby,
• ťažkosti pri chôdzi a sedení.

ZANEDBÁVANIE

Pod týmto pojmom rozumieme akýkoľvek nedostatok starostlivosti, ktorý dieťa ohrozuje alebo spôsobuje vážnu ujmu na jeho vývoji. Telesné zanedbávanie sa konkrétne chápe ako neuspokojovanie telesných potrieb dieťaťa. To zahŕňa podľa Zdravotnej komisie Rady Európy „neposkytovanie primeranej výživy, oblečenia, prístrešia, zdravotnej starostlivosti a ochrany pred zlom.“

Väčšina dospelých však nezanedbáva deti úmyselne. Zanedbávanie zvyčajne vyplýva z neschopnosti plánovania alebo z nevedomosti o tom, čo je primeraná starostlivosť o dieťa.

Niektoré z foriem zanedbávania:

• neuspokojovanie telesných potrieb dieťaťa,
• nedostatočná a nepravidelná strava,
• slabá alebo žiadna hygiena,
• nedostatočná čistota a kvalita ošatenia, aj vzhľadom na počasie
• ponechávanie najmä malých detí bez adekvátneho dozoru,
• nedostatočná lekárska starostlivosť, zanedbávanie prevencie,
• časté absencie v škole.

Niektoré z ukazovateľov správania detí, ktoré sú zanedbávané:

• zdravotné problémy,
• chronická únava, apatia,
• bledosť, vyziabnutosť,
• sebadeštruktívne sklony,
• malá sebaúcta,
• úteky z domu,
• delikvencia, krádeže, žobranie,
• konzumácia alkoholu a drog.

Zanedbávanie je takmer nevyhnutne späté s nízkym sociálnym a ekonomickým postavením rodiny, preto jeho riešením, ak sa vôbec odhalí, je takmer vždy ústavná starostlivosť, teda strata rodiny.

Viac informácií a strategické dokumenty k tejto téme nájdete na www.detstvobeznasilia.sk.